KAM Wimbledon 2024

Dňa 11.8.2024 sa uskutočnil v záhrade u Jardu už 4.ročník KAM Wimbledonu, ktorý sa niesol v znamení neúčasti najväčších hviezd. V prvom rade sa na turnaji Reného Paraka nezúčastnil prvýkrát v histórii samotný René Parak (čo dúfame, že bola len výnimka, ktorá potvrdí pravidlo) a následne svoju neúčasť ohlásil aj obhajca titulu z roku 2023 Zvonki, ktorý radšej uprednostnil pobyt na chatke so svojou milovanou manželkou a hranie tenisu v Tatrách so svojimi celoživotnými kamarátmi pred celodenným potením sa na záhradke u Jardu (čo aj celkom dáva zmysel, keď to človek takto napíše). Tiež sa bohužiaľ tento rok nemohol zúčastniť ani minuloročný finalista Čerňo (ktorý si tento rok svoje víťazstvo vybojoval na JISke na Antolskej) no a v neposlednom rade sa nezúčastnila ani viťazka RR 2024 Romi. Na druhú stranu však turnaj pritiahol nové nádeje KAM tour, ako napríklad vždy veselého a v pozitívnej nálade hrajúceho Zdena, či tajomného Fera, ktorý v to ráno o 8:58 zistil, že má vlastne vytknutý členok a tak sa predsa len nezúčastnil;) A tak sa mohol začat zatiaľ najbizardnejší ročník Wimbledonu v KAM histórii, v ktorom organizátor Ragi vymyslel hrať na 3 víťazné mikro-sety na 3 víťazné gemy bez výhod. Hneď na úvod sme videli ako sa Miro od Lánikov rozohral s bojovným Puškim, aby vzápätí toho istého Mira v krásnom 1/4-finálovom boji doslova vystrielala z turnaja von kanonierka Milka. Tiež sme boli svedkami ako boso-noho-hrajúci Marek porazil v prvom kole technicky pekne hrajúceho Alexa, aby sme následne videli zatiaľ historicky najdlhší zápas KAM turnajov vôbec a to medzi Marekom a Mišom, ktorý síce mal už nejaký ten matchball v 4.tom sete, no to samozrejme na grand-slame ešte nič neznamená a napokon v infarktovom závere predsa len záverečný tie-break 5.setu po vyše 2,5 hodiny hry prehral a ďalej išiel Marek. To sa už medzičasom rozohrala nasadená jednotka Mirec s Lukim, ktoremu svojou presnou a efektívnou hrou Mirec prakticky nedal šancu a na druhom kurte sa predstavil Zdeno s Ragim, čo viedlo ku krásnemu vyrovnanému súboju, v ktorom jediný problém bol ten, že kým si Zdeno myslel, že prehráva ešte len 1:3 v druhom sete, tak v skutočnosti už vyhrával 1:0 v sete tretom, no kedže prvé dva sety prehral, tak to už napriek veľkej šanci nestihol dobehnúť a ďalej išiel Ragi. A tak prišli semifinálové zápasy. V tom prvom mala síce Milka tvrdšiu a presnejšiu ranu ako Mirec od Uhliarov, no na celoplošnú, precíznu a nápaditú hru Mirca Milka proste nemala účinnú protizbraň a tak jednoducho musela kapitulovať. V tom druhom, medzi Ragim a už obutým Marekom, sme boli zase svedkami energetického vyčerpania obidvoch závodníkov a po dalších skoro 2och hodinách hry, keď mal v tie-breaku 5.setu Marek už naraz 4 matchbally, to vypadalo skôr tak, že to Marek Ragimu nechal vyhrat, aby Ragi musel za trest hrať ešte jeden zápas. A tak to vo finále veru aj vypadalo. Ešte vo švungu hrajúci Ragi síce vyhral prvý set, no potom už vo finále začal jednoznačne dominovať všadebol Mirec a aký bol dlhý, taký bol široký a navyše všetko co Ragi nepokazil, tak si Mirec krásne bojovne vybehal a uhral, a tak všetky body už išli prakticky len jemu a tak Mirec zaslúžene zdvihol nad hlavu aj poslednú svoju chýbajúcu trofej – zlatý pohár Wimbledonu, zatiaľ čo Ragimu ostal len povestný nedozretý ananás;)

PS: na záver si dovolím na margo Mircovho výkonu už len zacitovať majstra Rogera, ktorý kedysi na adresu Noleho povedal: “He was really hard to play because he was everywhere, he was long, he was tall, he was quick, he simply had it all.” …a presne tak som sa po svojom prvom finále cítil aj ja😉

Ragi