Štefánička 2011 – 2.ročník

V piatok po robote sadáme do Čučovho Fiata a upaľujeme smer Závadka nad Hronom, kde nás očakáva Joseph. Do Závadky cesta dlhá a asi aj preto sa nám podarí zablúdiť. Našťastie však hneď na začiatku cesty – v Senci :-)Vo večerných hodinách prichádzame do Závadky, kde nás čaká královská večera. Po večeri sa strhne debata a rozoberáme plán ranného výstupu na Štefáničku. Debata sa končí v skorých ranných hodinách, pri svitaní.V sobotu ráno, okolo 13:00, sa budíme a aj keď trocha neskôr ako sme plánovali, predsa vyrážame pod Ďumbier. Na Štefáničku prichádzame so západom slnka.

2

S večerou a obsluhou sme nadmieru spokojný, ešte viac nám však šmakujú mastné hrianky a čapovaná dvanástka.Na chate sa dáme do debaty s postaršími pánmi v rokoch, ktorí nám medzi rečou spomenú, že pred časom zdolali najvyšší vrch Južnej Ameriky, Aconcagua. Ich rozprávanie je pútavé a inšpiruje nás začať nahlas uvažovať o tejto (ne)reálnej expedícii.Príjemné je nedelné ráno, keď zistíme, že cez noc padlo 30 čísel nového snehu. Čučo na borde, Seko a ja na lyžiach. Všetci si však maximálne vychutnávame jazdu dolu.Pozvanie tety Sekerkovej na nedelný obed sa nedá odmietnuť. Opúšťame Závadku, lúčime sa s Horehroním a v podvečerných hodinách sa vraciame späť do každodennej reality mesta na Dunaji.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *