2.3. – 4.3.2012
A opäť je tu koniec februára a víkend na Štefáničke pred nami.
K pravidelnej zostave: Čuco, Jožko, Adamec, sa tentokrát pridávajú dvaja úderníci: Peťo z Piešťan a Ragi, ktorý kvôli 3.ročníku výstupu na Štefáničku prichádza až z Prahy.
Na Ragiho sa čaká (asi mu mešká vlak z Prahy alebo čo), nakoniec sa však všetci piati naládujeme do auta. Plne naložená kengura nás bezpečne doviezla na parkovisko k Trangoške, opäť trochu v netradičnom čase výstupu – 23:30 pm.
Tulenie pásy na skialpoch, bordy a lyže pripnuté na batohoch, mačky na nohách a čelovky na hlavách a šlapeme na Štefáničku. Vo svižnom tempe, tlačený silným vetrom odzadu, prichádzame na chatu, kde nás hneď medzi dverami privíta svojím nezameniteľným hlasom jeden z ubytovaných. Tomuto chlapíkovi neskôr dávama prezývku Barney (podoba, hlas a celkový prejav s Barneym zo Simpsonovcov čisto náhodný 🙂
Sobotné počasie je exkluzívne – slnečno, bez jediného mraku. Čo sa však lyžovania týka, to je horšie. Všetko je zamrznuté, sneh sa premenil na takmer dokonalý ľad, všetko je to jedno velké klzisko. Práve v tento deň sa v okolí stalo niekoľko tragických pádov. My sme našťastie bez ujmy vyšli a aj zlyžovali Ďumbier.
Noc trávime na Štefáničke, klasicky, all inclusive.V nedelu odchádzame z tohto pekného kraja, vraciame sa na západ, do Piešťan, Prahy a Bratislavy. 3 ročník je úspešne za nami.Ponaučenie z tohto víkendu: Na horách si treba dávať vždy pozor a byť opatrný. Aj keď sú to „len“ Nízke Tatry.