KAM Rolland Raggos 2023

Oficialne tretí ročník Raggosu s putovným pohárom (aj keď technicky štvrtý, keďže ten nultý vyhral Čerňo, zhrabol pohár a už ho nikdy nevrátil) sa niesol v znamení absencie najväčších antukových hviezd KAM tenisu – najskôr neúčasť ohlásil obhajca titulu Zvonki, ktorý aj keď so smútkom v hlase, no evidentne s úsmevom na tvári, musel prioritizovať iné aktivity ako obhajobu titulu. Následne kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu sa z turnaja odhlásil aj Pedro a ako sa očakávalo, tak nenastúpil ani už dlhodobo marodujúci bývalý král antuky Stenly. V tejto situácii si tak logicky začal na ďalší Slam brúsiť zuby Ragi, ktorý napokon išiel do turnaja aj ako nasadená jednotka, no nedalo mu to a na poslednú chvíľu zavolal do turnaja nováčika na KAM Tour Peta alias Wawrinku, ktorý sa mu napokon stal aj osudným.

Turnaj začal pekne z ostra a hneď po prvej špeciálnej cigaretke a druhej obyčajnej borovičke nastúpil na centrálny dvorec Medo proti Lenke, ktorá ho vďaka svojmu čistému štýlu (a snáď aj triezvosti) prevalcovala poľahky 4:1 a 4:1. V prvom kole na seba ďalej narazili dvaja tvrdí búchači Mišo a nováčik Rado. Vo vyrovnanom bojovnom výkone napokon za kratší koniec potiahol Rado a kvôli boľavému kolenu sa následne rozhodol nepokračovať v útechovom turnaji. Peťo Wawrinka nedal Duškovi Ljubičičovi žiadnu šancu a dvoma čistými setami si rozohrial struny na rakete. O trošku iný nádych mal už zápas Ragi proti Rasťovi, kde sme boli svedkom vyrovnanej hry, no vďaka väčšiemu počtu nevynútených chýb (a vari aj väčšiemu objemu vypitého piva) napokon trošku smutnejší z kurtu odchádzal Rasťo, aj keď stále s úsmevom na tvári, za čo mu patrí klobúk dole.

V spodnej časti pavúka sa pri pohlade na žreb už na kúpanie chystal Mirec, no napokon prekvapil nie len Reného, ale aj sám seba, že ako mu to tam pekne z výšky všetko stále krásne padalo a René proste nevedel nájsť na tento typ hry účinný recept. A keď už Renému nepomohlo ani hádzanie rakety do plota, tak bolo po zápase a ďalej išiel Mirec. To sa už na turnaji objavil druhý Miro a napriek tomu, že nastúpil proti pepirovo favorizovanej Janke, ktorá má objektívne lepšiu tenisovú techniku, dokázal ju svojou umnou a premyslene-systematickou hrou absolútne eliminovať a keďže sa Janka nedokázala dostať do hernej pohody, tak jej nezostalo nič iné, len sa poďakovať súperovi a odísť do útechového pavúka. Ďalším súbojom bola dobre hrajúca Danka s Alexom, ktorý však opäť potvrdil svoju povesť, že jeho najlepší zápas je ten prvý, a tak dokázal Danku pretlačiť kombináciou sily a presnosti úderov. Medzi štvrťfinalistov sa podľa očakávaní poľahky kvalifikoval aj Čerňo, ktorému sympaticky hrajúci Maestro túto cestu nijako neskomplikoval. Napriek tomu treba Maestra pochváliť, že vo viacerých gemoch dokázal uhrať aj dva fiftíny, čo je na príležitostného hráča tenisu proti kvalitnému súperovi akým je Čerňajzna, velmi pekný, ba až úctihodný výkon.

V ¼-finále sme potom videli snáď doposiaľ najlepší tenis v histórii Raggosu, kde proti sebe nastúpili bojovná Lenka a kvalitne hrajúci Wawrinka. V dlhých a vyrovnaných výmenách od základnej čiary však napokon predsa len o čosi dominoval Peťo, ktorý jednoducho nekazil a s profesorským rozumom si vždy počkal na chybu svojej súperky. V druhom súboji si za bojovnosť proti Čerňovi zaslúži pochvalu Alex, no v tomto prípade to bol pre zmenu on, kto nedokázal výmeny zakončovať podľa svojich predstáv a mnohokrát aj pekne vypracované príležitosti napokon končili mimo kurt a tak ďalej išiel favorit Čerňo. Rovnako tak sa papierové predpoklady naplnili aj v ďaľších dvoch dueloch, kde najskôr Mirec prevalcoval svojou kopcovitou hrou s umnými zakončeniami Mira a napokon aj v dueli kde Mišo opäť narazil na svoju nočnú moru Ragiho, ktorý mal znova o čosi málo úspešnejšie zakončenia a keď mu k tomu dopomohli ešte aj čiary a páska, tak Mišovi neostalo zase nič iné, len si z chuti zanadávať a dať si konečne poriadne pivo.

Semifinálové zápasy sa hrali paralelne a boli napokon obidva trošku zvláštne rozpačité. V prvom síce dobre začal Ragi proti Wawrinkovi a pár nebojácnymi údermi sa už-už dostával na koňa, no potom opäť prišlo niekoľko zbytočných chýb pri zakončeniach a bolo až cítit ako z toho koňa spadol a ten mu okamžite niekde odbehol a tak z očakávaného veľkého boja napokon zostalo len nenaplnené divácke sklamanie. Niečo podobné sa stalo na druhom kurte aj Čerňovi, ktorý proti maratónskemu závodníkovi Mircovi z Telovýchovnej Jednoty Kopčany v prvom sete prakticky všetko kazil a až keď už bolo aj v druhom sete vari 0:3 (Pozmámka autora: nie som si istý ale marí sa mi) a vypadalo všetko stratené, tak to začal Čerňo predsa len triafať a zápas krásne zdramatizoval, no v tie-breaku si to napokon predsa len vybehal Mirec a zaslúžene postúpil do svojho prvého antukového finále v novodobej histórii Raggosu.

Na finále obidvaja borci nastupovali za doprovodu svojej obľúbenej hudby a zatiaľ čo si Wawrinka s úsmevom na tvári pospevoval „Mám ťa rád“, tak Mirec vybehol na kurt s bojovným úškrnom a pokrikom „I am unbeatable!!“, čím hneď od začiatku nastolil rétoriku celého zápasu. A aj keď diváci si prvých desať minút nevedeli dobre predstaviť, ako skončí prvá loptička, tak po prvej pol hodine sa ukázalo, že všetkých asi 5 zatial odohratých loptičiek končia prakticky rovnako – Wawrinka to nedokáže od základnej čiary zakončit, Mirec všetko vráti hlbokým padáčikom a skôr či neskôr to Peťo bud pokazí alebo dá takú krátku, že to zakončí Mirec. A keďže tento obrázok hry Wawrinka nedokázal zmeniť, aj keď sa o to urputne snažil, tak za stavu 1:6 a 1:5 a 40:40 to dobrovoľne ukončil a uznal tak Mirca za nového kráľa antuky na rok 2023.

Čo dodať na záver – tenis je mentálna hra a výsledok je vždy kombinácia psychiky a tenisového kumštu, a toho najviac tento rok na antuke predviedol Mirec, nech už sa jeho hra niekomu páči alebo nie. A ak sa to niekomu nepáči, tak nech sa páči, má na to presne 365 dní aby prišiel s niečim lepším a účinnejšim. A všetci samozrejme dúfame, že sa tak stane a že o rok sa kráľom antuky stane opäť niekto iný – lebo tento turnaj je tým už znamy a zaslúži si to!